Pod takýmto názvom sa nieslo putovanie žiakov 8. a 9. ročníka bidovskej školy v dňoch 13. a 14. októbra. Slovensko je nádherná krajina. To môže potvrdiť každý, kto touto krajinou nielen prešiel, ale aj nazrel do jej jedinečných krás a zaujímavosti. Aj my sme nazreli a prinášame vám nielen informácie o navštívených miestach, ale aj naše dojmy a postrehy.
Prvá zastávka - Bystrianska jaskyňa - sa stala naším úkrytom približne na hodinu. Z jej 3-kilometrovej dĺžky je pre verejnosť sprístupnených 750 metrov. Objavili ju bratia Hollmannovci a J. Kovalčík v roku 1926 cez priepasť Peklo. Pani sprievodkyňa nás zaviedla do sveta fantázie pomocou malého svetielka a našej predstavivosti. Ukázala nám stopu Yetiho, malé korytnačky, krokodíly a mnoho iných zaujímavosti. Jaskyňa je domovom asi osem druhov netopierov a my sme mali šťastie vidieť aspoň dva z nich. Počas SNP sa v nej ukrývali partizáni, jedného z nich fašisti zastrelili, čo pripomína aj pamätná tabuľa v partizánskej sieni. Bystrianska jaskyňa bola roku 1973 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Druhá zastávka - Čierny Baloga a Čiernohronská železnička. V dedinke sa v budove železničnej stanice nachádza síce plochou neveľké múzeum, ale veľké svojou históriou a súčasnými činmi. História úzkorozchodnej (76cm) Čiernohronskej železničky sa začala písať v roku 1909. Celá trať železničky mala 131,98 km a slúžila na zvážanie dreva. V pravidelnej prevádzke bola až do roku 1982, kedy sa rozhodlo, že všetky jej zariadenia budú zošrotované. Našťastie sa tak nestalo, a to najmä vďaka bezplatným pracovným táborom a brigádam Stromu života. Jej jedinečnú atmosféru a krásu okolitej krajiny sme mohli spoznať aj my. Lesnícky skanzén v lokalite Vydrovo bol skutočne zaujímavý.
Tretia zastávka - dedina Horná Lehota. Táto obec je spojená so životom nášho štúrovského básnika Sama Chalupku. Vďaka pútavému rozprávaniu pani sprievodkyne sme sa dozvedeli mnohé zaujímavosti z jeho života. V podstate celý život pôsobil v obci ako evanjelický kňaz, kázal po slovensky, čo sa v tých časoch rovnalo problémom s úradmi. A tie, podľa slov pani sprievodkyne, veru mal. Zakaždým mu pomohli dedinčania, aby ochránili svojho rodáka. Zaujímavý je hrob na miestnom evanjelickom cintoríne, okolo ktorého je pevná spojená reťaz.
Druhý deň našej exkurzie bol spojený s návštevou miest, ktoré súvisia s históriu druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania.
Štvrtá zastávka - Nemecká – obec, v ktorej sa nachádza pamätník obetiam upáleným počas druhej svetovej vojny vo vtedajšej vápennej peci. Je smutné pomyslieť si na utrpenie ľudí, ktorí skončili svoj život takýmto krutým spôsobom. Po strele do hlavy zhoreli vo vriacom vápne.
Piata zastávka - Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Umiestnené je v architektonicky nezvyčajnej budove, v ktorej sa nachádza 66 956 kusov múzejných zbierok a knižnica s 20 000 knižničnými jednotkami. Na nádvorí múzea sa nachádza vysoké súsošie nazývané „Obete varujú“, ktoré v nás vyvolalo pocit ohromenia. Ten sa ešte znásobil po zhliadnutí filmu, ktorý nám priblížil osudy detí, najmä chlapcov, počas vojny. Celá expozícia a množstvo informácií u úst pána sprievodcu v nás zanechali zvláštne pocity. Zbrane, vojenské uniformy, to by sme si všetko prezreli a možno prečítali komentár, no sprievodcov výklad bol skutočne zaujímavý. Aj keď sme si mnohí museli aj sadnúť na zem, neprestali sme počúvať.
Šiesta zastávka - Národná kultúrna pamiatka Kalište. Kalište bola osada s 200 obyvateľmi, ktorú Nemci v marci 1945 vypálili a obyvateľov povraždili hrozným spôsobom. Tí, čo prežili, odišli bývať do Banskej Bystrice. Podľa slov sprievodcu si ľudia v dedine živobytie zabezpečovali sami. Muži pracovali v okolitých baniach a o rodiny sa starali ženy. Osudným sa pre týchto ľudí sa stala pomoc partizánom. V okolitých bunkroch žilo množstvo partizánov a Židov. Nemeckí vojaci štyrikrát zaútočili na dedinu a až potom ju zničili. Deti utekali v zime do lesa po snehu, aby si zachránili životy. Niektorých obyvateľov rozstrieľali na prahu domu, iných nútili 6 hodín kľačať v snehu a potom ich zabili. To sú len útržky z množstva emocionálnych informácií, ktoré sme si na mieste vypočuli. V tejto lokalite je vysadených 102 stromov, ktoré sú symbolom takéhoto počtu vypálených dedín na Slovensku. Každé 2 roky chodia na toto miesto nemeckí študenti a pomáhajú udržiavať dedinku a tým aj pamiatku na nevinné obete. Oplatí sa to všetko vidieť a zažiť.
Tonka, Táňa P., Marika, Natália, Martina, Simona, Silvia, Andrea, Matej a Filip z VIII.A