„Kedysi... kedysi sme bývali v peknom dome, otecko mal lekáreň, brat študoval za lekára, ja som chodila do školy. A teraz? Oteckovi zobrali lekáreň, arizoval ju pán Mikula, náš bývalý zamestnanec. Prečo? Lebo Židia nesmú vlastniť lekárne, podniky, obchody, banky, nesmú byť úradníkmi, lekármi, veterinármi, sudcami, advokátmi, pracovať v štátnych službách... Zobrali nám aj náš dom a presťahovali nás do tohto malého bytu. Otecko teraz sedí doma a trápi sa, z čoho budeme žiť, keď stratil prácu. Aj peniaze, čo sme mali v banke, nám zhabali, lebo sme Židia. Ja už nesmiem chodiť do školy s ostatnými deťmi......“
Toto je len malá časť príbehu, ktorý odznel v našom školskom rozhlase 9. septembra, kedy sme si aj my rozhlasovou reláciou pripomenuli tento pamätný deň. Deviataci Katka a Viktor svojimi vstupmi pripomenuli aspoň niektoré fakty súvisiace s týmto smutným obdobím.
9. septembra v roku 1941, teda pred 80-timi rokmi, bol na Slovensku prijatý jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe pod názvom Židovský kódex. Po jeho prijatí začalo masové prenasledovanie Židov na Slovensku a neskôr aj ich deportácia, teda doslovné odvážanie do koncentračných táborov. Celkový počet židovských obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje na 70-tisíc.
Osudy židovských detí zo Slovenska, ale aj z iných krajín Európy, sú zachytené v mnohých knihách, ktoré doteraz vyšli. Prežil som pochod smrti; Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu; Posledný vlak do Londýna; Chlapec na vrchole hory; Irenine deti; Denník Anny Frankovej ....... to je len zlomok z množstva titulov, po ktorých keď siahnete, vytvorí sa pred vami presmutný obraz a obrovská krutosť páchaná na deťoch. Mnohé sa nachádzajú aj v našej školskej knižnici.
Nezabúdajte si preto vážiť to, čo máme – slobodu a šťastné detstvo! Touto výzvou zakončili Katka a Viktor reláciu venovanú obetiam holokaustu.
